Pred Starou jedálňou sme si konečne postavili kompostery. Už dlho sme mali problém, čo s pokosenou trávou a niektorým odpadom z našej kuchynky. Chceli sme minimalizovať odpad a nakladať s ním správne, preto sme sa rozhodli založiť si kompostery a naučiť pri tom aj susedov, aké môže byť mestské kompostovanie. S celým procesom nám pomohla Petra Slezáková zo ZeroWasteSlovakia.sk
Prečo triediť a kompostovať bio odpad? Pretože tvorí takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu. Keď ho nevytriedime, skončí na skládke spolu s ostatným zmesovým odpadom z čierneho kontajnera. A bohužiaľ tam pri rozklade tvorí metán, ktorý je až 25-krát silnejší skleníkový plyn ako CO2. Len sa o ňom toľko nehovorí.
Pritom bioodpad vlastne ani nie je odpad. Je to výborný zdroj na výrobu kompostu. Ak by sme dokázali správne vytriediť a spracovať naše bio-zvyšky, nemuseli by sme používať umelé hnojivá. Vrátili by sme prírode živiny, ktoré sme z nej zobrali a nemuseli by sme zamoriť našu pôdu a pestované plodiny chemikáliami. Takáto živá pôda dokáže aj lepšie zadržiavať vodu v krajine a viazať CO2. A samozrejme by sme výrazne zmenšili objem našich skládok.
AKO SI ZALOŽIŤ KOMPOSTOVISKO?
Ak máte vlastnú záhradku či dvor, tak si môžete jednoducho osadiť záhradný kompostér. Dokonca vôbec nemusíte kupovať tie veľké umelohmotné nádoby, stačí si založiť aj tzv. kompostovaciu kopu, ktorú si ohradíte napríklad starými paletami.
Ak žijete na sídlisku, tak si môžete založiť aj tzv. komunitné kompostovisko. Stačí sa spojiť s niekoľkými susedmi a spoločne si kúpiť jeden-dva kompostéry. Potom si treba vybrať vhodné miesto na ich osadenie, získať povolenie majiteľa pozemku a registrovať si kompostovisko na miestnom úrade. Dôležité je aj stanoviť si tzv. kompostmajstra, ktorý bude za kompostovisko oficiálne zodpovedný a bude dohliadať nad celým procesom.
Odporúčam tiež zabezpečiť kompostovisko proti hlodavcom položením kompostéra na kovovú mriežku (pletivo) s malými okami s priemerom max. 1 cm. Praktický je aj visiaci zámok, aby do kompostéra mali prístup iba vyškolené osoby a nie prípadní vandali.
Kompostovisko v Starej Jedálni
ČO PATRÍ DO KOMPOSTU?
Kompostovať sa v podstate dajú všetky rastlinné zvyšky. Určite vynechajte akékoľvek živočíšne produkty (mliečne výrobky, mäso, kosti, ryby, vajíčka a jedlá z nich vyrobené).
Do kompostu patria:
- Všetky rastlinné zvyšky z prípravy jedál
- Usadenina z kávy
- Šupky z južného ovocia (banány, pomaranče, citróny): môžu obsahovať zvyšky pesticídov, väčšina z nich sa však počas rozkladu odbúra
- Škrupiny z vajíčok: môžu však prilákať hlodavce
- Zvädnuté kytice, opotrebovaná zemina z kvetináčov, vlasy, zvyšky vlny
- Použité papierové vreckovky a kuchynské utierky, mastná krabica z pizze: kvôli znečisteniu sa už nedajú zrecyklovať, ale skompostovať áno
- Rolky z toaletného papiera či krabice od vajec
- Tráva, lístie, slama, piliny
- Výkaly od zvierat, ktoré nekonzumujú mäso (ostatné môžu byť napadnuté patogénmi a byť nebezpečné pre človeka)
Do kompostu nepatria:
- Živočíšne produkty a výrobky z nich (mäso, kosti, mliečne výrobky, vajíčka)
- Varené jedlá a pečivo: môže prilákať hlodavce. Nebezpečný je aj vysoký obsah soli, ktorý negatívne ovplyvňuje rast rastlín
- Chorobami napadnuté časti rastlín
- Burina s vyzretými semenami alebo rozmnožujúca sa koreňovou sústavou
- Čajové vrecúška: väčšina z nich obsahuje mikroplasty a nerozložia sa
- Vlhčené utierky: obsahujú plast a nerozložia sa
- Olej
- Kompostovateľný / biodegradovateľný plast: väčšina z nich sa v záhradnom kompostéri nerozloží
ŠTYRI PRAVIDLÁ SPRÁVNEHO KOMPOSTOVANIA
Treba si uvedomiť, že kompostovanie nie je hádzanie bioodpadu na jednu kopu. Ide o riadený proces, pri ktorom z pôvodných organických látok vzniká organické hnojivo (kompost), vplyvom živých organizmov. Na to, aby správne fungoval, treba dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel.
1) ODPAD NAREŽ NA MENŠIE KUSY:
Čím je kompostovaný materiál menší, tým sa rýchlejšie rozloží. Má totiž väčšiu plochu, na ktorú môžu mikroorganizmy pôsobiť. Ideálna veľkosť je približne ako veľkosť palca na ruke.
2) VYVÁŽENÝ POMER VLHKÉHO A SUCHÉHO ODPADU:
Mäkké, šťavnaté a zelené dusíkaté látky (pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, trus…) musíme zmiešavať so suchšími uhlíkatými látkami (lístie, slama, papier, drevná štiepka, piliny, hobliny…) aby sa predišlo hnilobným procesom. Zjednodušene môžeme povedať, že keď pridáte do kompostéra 5-litrové vedierko kuchynského odpadu, mali by ste primiešať aj 5-litrové vedierko suchého odpadu. Je dobré si urobiť zásoby týchto suchých materiálov na celý rok v čase ich hojného výskytu (napr. vo veľkých vreciach).
3) PRÍSTUP VZDUCHU – KOMPOST VŽDY PREMIEŠAJ:
Kompostovanie je aeróbny proces, teda potrebuje prístup vzduchu. Čím sú kompostované častice menšie, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. Bez neho však kompost iba hnije a zapácha. Preto je nutné kompost prekopávať, ideálne aspoň raz za tri mesiace (vidlami a lopatou, prípadne špeciálnym vrtákom, tzv. prekopávačom kompostu). Prekopávaním urýchlujete proces rozkladu.
4) SPRÁVNA VLHKOSŤ:
Ak je kompost príliš suchý, celý proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Vtedy ho treba poliať či nechať na neho napršať a premiešať. Ak je príliš vlhký, dochádza k nežiaducemu hnilobnému procesu, niekedy až k skysnutiu kompostu, čo sa prejaví zápachom, prípadne aj prítomnosťou hmyzu. Riešením je primiešanie suchého materiálu. Optimálna vlhkosť kompostu sa dá zistiť aj jednoduchým testom: hrsť kompostovacieho materiálu sa stisne v ruke, pričom by sa medzi prstami malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny. Po roztvorení ruky by mal materiál zostať pohromade.
AKO VIETE, ŽE VÁŠ KOMPOST JE HOTOVÝ?
Rýchlosť vzniku kompostu je závislá od kvality surovinovej skladby a dodržiavania základných podmienok kompostovania. V praxi je možné vyrobiť kompost v rozmedzí od 3 mesiacov do 2 rokov od založenia kompostu. Zrelý kompost by mal mať tmavohnedú hrudkovitú konzistenciu a voňať ako les. Ideálne je urobiť aj test klíčivosti. Stačí naplniť plytkú misku preosiatym navlhčeným kompostom a vysiať do neho rýchlo klíčiace semienka (napr. žerucha) a zakryť fóliou, aby sa pod ňou udržala vlhkosť. Ak po 3 až 4 dňoch väčšina semien vyklíči, kompost už neobsahuje žiadne látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho použiť.
ČO S VYTVORENÝM KOMPOSTOM?
Predpokladané množstvo vyprodukovaného kompostu tvorí približne 1/3 z celkovej hmotnosti kompostovaného biologického odpadu. Ak nemáte záhradku, môžete ho použiť aj do kvetináčov na balkóne, do predzáhradky pred panelákom alebo ho len tak nasypať k stromom a kríkom v okolí. Prípadne kontaktujte komunitné záhrady či drobných záhradkárov v okolí – určite si ho radi prídu vyzdvihnúť.
Autor: Petra Slezáková, www.ZeroWasteSlovakia.sk
Projekt Mestské kompostovanie bol podporený z projektu Erasmus+.
*Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú však len názormi a vyhláseniami autora (-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo orgánu udeľujúceho grant. Európska únia ani orgán udeľujúci grant za ne nenesú zodpovednosť.