Stará jedáleň hostila diskusiu s názvom „Žije sa v Bratislave skutočný život?“. Podtitulom však mohla byť aj iná veta, tiež z úst čelného predstaviteľa vlády „Na východe nič nie je“. Na oba výroky nadviazali svojimi postrehmi a skúsenosťami hostia Andrej Bán, Samo Marec, Marek Boka a Michal Karakó, ktorý debatu aj moderoval.
Žiť skutočný život alebo živoriť?
Samo Marec, publicista, prekladateľ a spisovateľ, v diskusii spomenul štúdie DEKK, Výskumného inštitútu sociálnej kohézie. Je to práve spoločenská súdržnosť, či ak chcete odborne sociálna kohézia, ktorá drží spoločnosť pospolu ako lepidlo. Ak do dôsledkov prevezmeme naratívy mesto vs. dedina, alebo mestá vs. vidiek, potom sme vykročili k samovoľnému rozpadu. Lepidlo prestáva držať a spoločnosť sa rozpadá pod vlastnou váhou. Určite nepomáha, ak sa politické špičky snažia spochybňovať súdržnosť, ale aj solidaritu, spolupatričnosť, zbližovanie, vlastne čokoľvek, čo drží spoločnosť pokope, a to prevažne rozdúchavaním vášni, polarizáciou a fragmentovaním. Napokon Samo Marec citoval aj varovné čísla inštitútu DEKK, kedy sa takmer polovica respondentov zaradila pod takzvaný antisystém. Nechápme to však tak, že by sa snažili systém podkopávať. Oni vnímajú, že systém, štát, nekoná v ich prospech alebo koná vyslovene v ich neprospech. Antisystém reprezentujú ľudia, ktorí prestali veriť, stratili nádej na zmenu k lepšiemu, lebo ich sociálne a ekonomické skúsenosti sú prevažne negatívne. Viacerí si nemôžu dovoliť kúpiť toľko, čo v minulosti. Aj tzv. vnímaná inflácia je často násobne vyššia, ako reálna. Ľudia necítia benefity demokracie ani 35 rokov po revolúcii a podľa toho aj volia. Nevolia podľa toho, koľko zarábajú. Aj bohatí ľudia sú masívne ovplyvňovaní cez sociálne siete a online propagandu. Volia plní emócií. Vyhovujú im skratkovité, radikálne a jednoduché riešenia zložitých problémov.
Ak šikovní ľudia žijú v Bratislave a Košiciach, chýbajú inde
Práve platy a kvalita života sú jedným z najčastejších mýtov, ktorý stavia do opozície mesto a vidiek. Obľúbený naratív je rozdeľovanie Slovenska na Bratislavu a regióny, čo je rovnako scestné. Aj Bratislavský región je región. Faktom je, že regióny na východ Bratislavy sa vyľudňujú. Ľudí, najmä šikovných a vzdelaných ľudí z vidieka, priťahujú ako magnety veľké mestá. Obce sa vyľudňujú. Do vedenia obcí sa tak dostávajú štvorkári. Známy je prípad, kedy sa starostom stal človek, ktorý nemá ani stredoškolské vzdelanie a jeho volebný program nemal webovú stránku.
Marek Boka, zakladateľ projektu Zemplínsky Dialóg Zemplínsky Dialóg – YouTube, si kladie za cieľ otvárať oči politikom, elitám, novinárom a prenikať do sociálnych bublín. Žije v Michalovciach a cestuje prevažne na západné Slovensko. Varoval, že žijeme v bublinách a nie je to dobre. Vyzýval obyvateľov Bratislavy, aby pomohli východu. Aby dokončili rozostavané, či skôr polorozpadnuté Slovensko. Aby sa zachovali ako Andy Warhol, ktorý sa na sklonku života priznal, že je Slovák a venoval cenné obrazy do Medzilaboriec. Michal Karakó, ktorý pochádza z Brezna a spolu s Andrejom Bánom založili diskusnú platformu Zabudnuté Slovensko kontroval, že aj Bratislave sa žije skutočný život a veru nepadajú tu pečené holuby rovno do úst. Životné náklady sú v hlavnom meste podstatne vyššie ako v iných regiónoch a mestách. Samo Marec dodal, že o Bratislavčanoch skutočne kolujú legendy, že posedávajú nad flat white za 8 eur a nemajú ani nič na práci, lebo peniaze sa generujú nejako samé od seba. Naopak, na západe sa v krčmách hovorí, že na východe sú „produkty incestu“ alebo alkoholici. Ani jedno nie je pravda. Všade nájdeme zvláštne postavy, ktoré prišli k veľkému majetku. Andrej Bán s obľubou spomína „pána Zemplína“ Mikuláša Varehu alebo „grófku“ Ľubicu Roškovú, ktorá v pote tváre poberala agrodotácie na vybetónované letisko (za čo bola aj uznaná vinnou HNonline.sk – „Grófka“ Rošková je vinná, rozhodol súd. Dostala tri roky podmienečne)
O gulášoch, futbale a falošnom vlastenectve
„Liberalizmus a konzervativizmus dokážu existovať vedľa seba, len na Slovensku je to falošná dilema. Tu sme ich postavili proti sebe. Vznikli mediálne ghettá, bubliny,“ povedal Andrej Bán. Veľká časť diskusie sa totiž dotkla problému názorovej plurality a mediálnej respektíve predvolebnej komunikácie.
Medzi názorovými tábormi vládne obojstranná nedôvera. Samo Marec tvrdí, že všade ľudia potrebujú nádej a povzbudiť. Stačia aj lokálni influenceri, teda ľudia, ktorých počúva komunita. Podľa neho chýba vízia moderného vlastenectva, interpretácia dejín, príbehu krajiny a komplexu hodnôt, s ktorým sa budú vedieť ľudia stotožniť. Žiaľ z vlastenectvo dostalo ukričaný, upitý, fujarovitý nádych, zredukovalo sa na preskakovanie ohňov a ľudovú hudbu.
Tam, kde si gulášom či estrádami pri príležitosti MDŽ, kúpili voličov sa ťažko presadzuje odbornou diskusiou. Prostriedky vynaložené na kampaň vyjdú vnivoč, lebo miestne futbalové kluby a miestne folklórne súbory „platí“ dlhodobý líder vo vedení obce. Ak má podchytenú aj rómsku komunitu a seniorov, víťazstvo má takmer isté. Ľudia nechcú komplikovaný svet, ale jednoduchý. Nechcú príliš novoty a chcú hrať na istotu. Úspech má ten, kto viac počúva ľudí, kto im dáva viac alebo im dáva pocit, že dostávajú viac prípadne im sľúbi, že zachová aspoň to, čo už majú. Istoty. Ťažko sa komunikuje v prostredí, kde vládnuca garnitúra využíva mocenské páky a zvolá tlačovú konferenciu ako reakciu na opozičný alebo názorovo iný podcast. V diskusii už nezostal čas bližšie sa venovať pojmu mediálne púšte, ktoré majú tiež vplyv na absenciou objektívnych informácií o dianí v mieste bydliska. https://transparency.sk/sk/tretina-obyvatelov-slovenska-zije-v-okresoch-na-hrane-medialnych-pusti/
Marek Boka chválil kroky Matúša Valla, primátora Bratislavy, ktorý práve zlepšovaním verejných priestranstiev, stavieb a infraštruktúry vytvára lepšie prostredie pre život. Ak sa povedzme rekonštruuje zimný štadión, začnú tam chodiť iní ľudia. To platí všade, aj na východe. Prostredie formuje ľudí. Takéto zmeny sa dejú, ale veľmi pomaly. Napríklad v malej obci Štiavnik, v okrese Bytča, vytvorili reprezentatívny „kulturák“, ktorý im môžu závidieť aj väčšie mestá https://www.ecophon.com/cz/articles/inspiration/house-of-culture/ Alebo obec Šalgočka pri Galante, ktorá má sotva 450 obyvateľov. Tento rok tu otvorili úplne prvú COOP Jednota 24/7 na Slovensku. Obchod, ktorý funguje v automatickom režime, bez obsluhy. COOP Jednota otvára prvú automatizovanú predajňu na Slovensku • Obec Šalgočka (salgocka.sk)
Diskutujúci sa zhodli, že je potrebné ísť medzi ľudí. Viesť dialóg tak, ako to odporúča u Timothy Snyder, autor skvelej knihy „O tyranii“, ktorá by mala byť povinnou literatúrou. Ľudia sú vďační, že sa u nich niekto objaví, rozpráva sa s nimi a neuráža ich.
Žije sa teda v Bratislave skutočný život? Ak sa bavíme o kvalite života, tak s tou sú ľudia na západnom Slovensku spokojní najviac. Avšak s kvalitou života v slovenských regiónoch je spokojných až 70 % Slovákov a Sloveniek.
